Moje sny

Aktuálne som poslankyňou parlamentu a zároveň aj podpredsedníčkou výboru pre kultúru a médiá. O ňom sa hovorí, že sú doň odkladaní neschopní poslanci. V niektorých prípadoch by sa dalo aj súhlasiť, ale to by sa dalo povedať hádam o každom výbore.

Pravdou však je, že kultúra je dlhodobo na okraji záujmu. Tak spoločnosti, ako aj politiky. Kultúra jednoducho voľby nevyhráva. Ale mne na nej záleží. Záleží mi na tom, aby sme žili v lepšej a kultúrnejšej krajine.

• Manifest nenapraviteľného slniečkára

• Ochrana kultúrnych pamiatok

• Lepšia ochrana prírody

• Podpora dojčenia

Som nenapraviteľná optimistka. Na rozdiel od môjho manžela, ktorý ako dlhoročný novinár je romantický cynik, verím v ľudské dobro. Verím, že na Slovensku, ale aj vo svete môže byť lepšie. Verím, že prírodu nemusíme ničiť. Verím, že kultúra nie je iba prázdny pojem, ale to, čo nás odlišuje od barbarov.

Verím, že sa nemusíme nenávidieť, hoci máme iné názory. Verím, že dobrí ľudia sú vo väčšine a tí zlí sú napraviteľní a iba sa im v živote stalo niečo nepríjemné a zišli z cesty. Som nenapraviteľná optimistka. A nemienim to meniť.

Mojou obľúbenou političkou je aktuálna novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. Sympatická mi je nielen tým, že do pôrodnice počas úradovania prišla na bicykli, ale aj tým, že zahraničné delegácie občas prekvapila a priamo pred nimi dcérku prebaľovala. Sympatická mi je tým, ako obdivuhodne zvládla krízu po teroristickom masakri pomýleného rasistu, ktorý postrieľal miestnych moslimov. Nevyzývala na odplatu, nesľubovala peklo na zemi, ale naopak na spolupatričnosť, lásku medzi ľuďmi.

„Roky sa stretávam s kritikou, že nie som dosť agresívna, nie som dosť asertívna, ale som empatická, teda slabá. Vždy pôjdem proti týmto kritikom. Jednoducho neverím, že človek nemôže byť aj súcitný a zároveň aj silný,“ vyhlásila premiérka jednej z najzrovinutejších krajín na svete. Zrejme to nie je náhoda, že Nový Zéland sa objavuje v rebríčkoch ako jedna z najlepších krajín na život.

Odkedy som v politike, okolie mi radí, aby som bola ostrejšia, agresívnejšia, tvrdšia. A ja to tvrdohlavo odmietam. Jednoducho taká nie som a neverím, že by to Slovensku pomohlo. Áno, viem byť prísna a občas aj veľmi nepríjemná (môj manžel o tom vie aktuálne asi najviac), ale programovú agresivitu odmietam.

Ľudia vo voľbách si často vyberajú agresívných alfasamcov, no pre spoločnosť na Slovensku vždy spravili najviac najviac a do histórie sa zapísali skôr romantickí rojkovia, idealisti, dnes by sme povedali slniečkári.

Štúr, Štefaník, ale aj Dubček

Ako si zapamätáme Vladimíra Mečiara? Ten, čo rozbil Československo (závisí od uhla pohľadu), nechal zabíjať nepohodlných svedkov a rozpredal štátne podniky kamarátom. A Robert Fico? Najdlhšie vládnuci premiér bez akejkoľvek vízie budúcnosti krajiny, čo nič nezmenil k lepšiemu, prirastený ku kriminálnemu bytu, za ktorého vlády zabili nepohodlného novinára a do postele mu talianska mafia poslala štátnu radkyňu.

Obaja prskali, hromžili aj udierali päsťou nielen po stole, no stvorili štát, ktorý funguje viac ako mafia, než ochranca slabých a podporovateľ šikovných.

A práve to chcem zmeniť. Chcem, aby môj syn žil v krajšej krajine, kde štát funguje, chráni slabých a nie mocných a bohatých. Chcem krajinu, kde sa nám pamiatky nerúcajú, ale lákajú, kde sa lesy neklčujú, ale rozumne sa s nimi hospodári, kde odpadky nekončia v potoku, ale sú recyklované, kde  sú cesty bez dier a asfalt riadny a nie o polovicu tenší, kde úrady pomáhajú a nie buzerujú.

Umenie je o snívaní. Človek si predstaví nemožné a potom sa to snaží zhmotniť. Sochár do kameňa, skladateľ do nôt, spisovateľ do písmen, maliar do čiar a farieb, kováč do železných zákrut.

Umenie a politika majú spoločné jedno – je to snaha dosiahnuť nemožné alebo aspoň maximum možného. Kým umelec je obmedzený iba sebou samým, politiku možného obmedzujú tí ostatní.

Keď sa niekomu nepáči umeleckého dielo, tak je to problém jednotlivca. Keď sa niekomu nepáči politické riešenie, je to problém spoločnosti a na rad prichádza kompromis.

Kultúra je kompromis medzi možným a chceným. Kultúre „rozumie“ každý. Byť ministrom kultúry je ako byť futbalovým trénerom. Všetci ostatní totiž vedia oveľa lepšie, ako by sa to malo robiť, akého hráča postaviť.

Kým však vo futbale je cieľ obvykle jasný – dať a nedostať gól a navyše jednotliví hráči to zvyčajne aj vedia, tak v kultúre má každý hráč vlastný cieľ a ostatní spoluhráči ho nezaujímajú.

Preto snívam o tom, že všetci kultúrni hráči budú hrať ako jeden tím, tolerovať sa a snažiť sa, aby kultúra vo svojej rozmanitosti bola všadeprítomná. Je to sen, ale oplatí sa k nemu aspoň priblížiť.

Kultúra na Slovensku by mala byť pestrá, odvážna a najmä príťažlivá, v skratke POP kultúra. Už vidím to zhrozenie v očiach mnohých. No, hranie sa na elitársku kultúru vždy nakoniec viedlo k tomu, že ministerstvo kultúry a jej inštitúcie majú dlhodobo za všetkých vlád najnižšie rozpočty zo všetkých ostatných rezortov. Jednoducho rakúski dôchodcovia v opere voľby na Slovensku nevyhrávajú.

Nie je umením urobiť výstavu, na ktorú nik nepríde. Umením je nadchnúť ľudí pre to svoje umenie.

Umenie i kultúra reflektujú dobu. Tak ako politika. Umenie varuje, umenie provokuje, umenie rozosmieva, umenie je sloboda. No neexistuje jediné správne. Tak ako neexistuje jediná správna politika.

Aj preto ministerstvo kultúry nemôže riadiť kultúru. Už z princípu. Môže usmerňovať podriadené organizácie. Preto sme za to, aby sa spolu s reformou financovania čo najviac kultúrnych inštitúcií osamostatnilo a racionalizovalo.

• Zabezpečiť, aby do kultúry začali vstupovať súkromné investície – kultúra je rozmanitá a rozmanité musí byť aj jej financovanie.
• Umenia a kultúra bola vždy živá aj vďaka podporovateľom – mecenášom, treba im aj teraz dať priestor a motiváciu na investovanie do umenia
• Zákon o sponzoringu, daňové úľavy, plus revízia daňových zákonov a vytvorenie právnych predpokladov na intenzívnejšie sponzorstvo v kultúre.
• Presun všetkých priamych dotácií z ministerstva kultúry pod špecializované a nezávislé fondy
• Využitie hazardných hier (napr. kurzové stávky) ako zdroj financovania – napríklad na obnovu chátrajúcich národných kultúrnych pamiatok
• Zavedenie špeciálnej lotérie na záchranu kultúrnych pamiatok – keďže štátne pamiatky nemožno obnovovať z dotačného systému MK SR a práve tieto pamiatky na to potom doplácajú (viď Krásna Hôrka, Spišský hrad, Rusovecký kaštieľ)

• Vlastniť pamiatku je dnes viac trest ako pocta, pre majiteľov treba pripraviť systém daňových úľav, či iných výhod
• Vytvorenie fondu, z ktorého sa budú financovať rozdiely medzi nacenením stavebným resp. architektonickým a nacenením obnovy pamiatky pamiatkovým úradom
• Zefektívniť systém trestov pre majiteľov, ktorí nechávajú pamiatky chátrať

• zrušenie voľby riaditeľa RTVS v parlamente politikmi a nahradenie voľby nezávislým fórom odborníkov, aby riaditeľ nebol politickým nominantom
• racionalizácia koncesionárskych poplatkov, aby verejnoprávne médiá neboli závislé od parlamentu, ministerstva kultúry, či ministerstva financií
• príprava mediálneho zákona – zadefinovať pojem novinár, zabezpečiť lepšiu ochranu novinárov, aby ohováranie nebolo trestným činom, pripraviť zákon na nové mediálne prostredie (internet, sociálne médiá)
• prísnejšia regulácia nenávistných prejavov v súlade s čl. 26 Ústavy.
• vytvoriť podmienky pre kvalitnú, objektívnu a nezávislú žurnalistiku

• zákon o sponzoringu v umení by mal pozitívny dopad aj na kreatívny priemysel
• úspešné podporené projekty z verejných zdrojov, ktoré by sa dostali do komerčnej fázy budú následne odvádzať symbolický poplatok do fondu pre ďalšie projekty
• na zlepšenie fungovania Fondu na podporu umenia, ktorý výrazne podporuje umeleckú tvorbu, je nevyhnutné navýšenie prostriedkov na jeho prevádzku z aktuálnych 3,5 percenta spravovaných peňazí na minimálne päť percent.

• Otvorenie diskusie o odčlenení cirkví od štátu. Možnosť asignácie dane pre cirkvi a cirkevné spoločenstvá.
• Vytvorenie medzirezortnej expertnej skupiny na vyriešenie majetkových otázok a začatie rokovaní s cirkvami.

• maximálna liberalizácia organizácii zastupujúcich autorov
• naopak aj silnejšia kontrola výkonu ich správy na základe zákona zo strany štátu ale aj protimonopolného úradu
• silnejšia ochrana autorských práv v novom mediálnom prostredí